Geológia obce
Geologické a tektonické pomery
Horské časti Brezovských Karpát sú budované MEZOZICKÝMI HORNINAMI a patria k dvom samostatným sedimentárnym a orogénnym cyklom:
- PREDSENÓNSKY ( trias – spodná krieda ). Predsenónske horniny patria k nedzovskému príkrovu, jablonecká skupina. Skupinu tvoria VERFENSKE a LUNZSKE VRSTVY( nevystupujúce na povrch ), hlavne však karbonatické horniny – vápence a triasové dolomity.WETTERSTEINSKE DOLOMITY ( ladin, kardevol ) sú sivobielej farby, sú často tektonicky zdrvené. HLAVNÉ DOLOMITY ( karn, norik ) sa vyznačujú zreteľnou vrstevnatosťou. Vyskytujú sa v oblasti Lančára a Dolného Lopašova. Ich celková mocnosť je 400-600m. DACHSTEINSKE VÁPENCE (sevat, ret) sú najmladší a najvyšší člen jabloneckej skupiny. Sú zachované v okolí hájovne Černík severozápadne od Chtelnice. Sú to masívne svetlé skrasovatené vápence o mocnosti 200-300m.
- SENÓNSKY ( vrchná krieda ). Vrchnokriedové sedimenty tvoria okrajové časti dobrovodskej depresie. Z týchto sedimentov sa v oblasti vyskytujú valchovské zlepence ( koňak ), branecké pieskovce ( vrchný koňak ) a štvernícke sliene, ktoré majú mocnosť od 50 do 100 m. Sú tmavosivé s lavicami 3-6 m hrubými. Tvoria hydrogeologickú bariéru podzemným vodám vystupujúcim v prameni Výtok.
- NEOGÉNNE A KVARTÉRNE SEDIMENTY. Sú rozšírené hlavne v okrajových častiach pohoria a v dobrovodskej depresii. Vystupujú v dvoch vývojových cykloch:
- dobrovodskom – zastupujú ho ílovce a vápnité slieňovce ( egenburg ), nad ktorými sú uložené jablonecké zlepence ( karpat ). Sú polymiktné a dobre opracované, pretriedené; materiál tvoria vápence, dolomity, kremence, pieskovce, kryštalické bridlice a granitoidy.
- v neogéne Podunajskej nížiny, ktorý sa vyvinul pozdĺž východného okraja Malých Karpát, a ktorý je budovaný vrchným bádenom ( vápenité íly s vložkami pestrých ílov a pieskov, lokálne s vrstvami sladkovodných vápencov ). Kvartér je reprezentovaný fluviálnymi sedimentami údolných nív ( mocnosť cca 4,5 m – deluviálne a eolické sedimenty-spraše na styku Podunajskej nížiny a výbežkov Brezovských Karpát.
V geologickej stavbe Brezovských Karpát dominujú triasové horniny, zatiaľ čo jurské a kriedové sú zachované v menšom rozsahu.
V tektonickej stavbe Brezovských Karpát bola formovaná viacerými fázami vrásnenia, v ktorom sa prelínajú staršie i mladšie štruktúry vrásnenia : Klenová, Plešivá hora, dobrovodská prešmykovo-zlomová zóna.
Klenová – jej štruktúra má tvar brachyantiklinály mierne pretiahnutej v smere JZ-SV, ktorá na juhu prechádza do komplikovanej dobrovodskej prešmykovo-zlomovej zóny – deliacej hranice od Plešivej hory.
Plešivá Hora – jej štruktúra je badateľná v tzv.“dechtickej kryhe“ medzi Naháčom a Prašníkom, ktorú člení výrazná sústava zlomov SZ-JV smeru na niekoľko krýh.
Seizmické pomery
Väčšia časť riešeného katastra obce Dechtice je v seizmickej oblasti, kde je hodnota seizmicity podľa Mercalli-Cancani-Siebergovej metódy 8°.
Dosiaľ najaktívnejším ohniskom zemetrasení na Slovensku je oblasť Brezovských Karpát pri neďalekej Dobrej Vode.
Dobrovodský chotár sa nachádza na krížení hlbinných zlomov. Analýza dát po roku 1700 ukazuje, že približne každých 50 rokov sa tu vyskytuje s intenzitou v epicentre väčšou alebo sa rovnajúcou 6° MSK. Takéto zemetrasenie pociťujú ľudia, na budovách vznikajú menšie škody, zo striech padajú škridle a časti komínov.
Najstaršie zaznamenané zemetrasenie na Dobrej Vode bolo 25.1.1348. V lančárskej cirkevnej matrike boli zaznamenané veľké zemetrasenia, ktoré poskytli aj Dobrú Vodu ( pravdepodobne i Dechtice) 17.10.1805 a 15.6.1815. Ďalšie zemetrasenia boli v rokoch 1763, 1810, 1897 a 1904.
Najväščím bolo zemetrasenie 10.1.1906 (8°MSK) 7 minút po polnoci, ktoré trvalo niekoľko sekúnd. Záchvevy boli citelné na ploche 29300km štvorcových a za 9 mesiacov od hlavného otrasu sa vyskýtlo vyše 100 menších, ľudskými zmyslami citeľných, otrasov.
Od 10.1. do 6.9. 1906 bolo zaznamenaných 86 citeľných záchvevov (6° MSK), hĺbka ohniska bola 10 km, v priestore vrchu Kopec. Na dobrej vode boli poškodené takmer všetky budovy, kostol, škola i továreň. Pod Kopcom sa zosunula pôda v dĺžke 33 metrov, voda v Blave stúpla ao 8cm a prameň Mariáš sa stratil a objavil sa až po roku. Prameň Hlávka vydával hrdzavočervenú kalnú vodu. Zem na mnohých miestach popraskala so hĺbky 80-200cm.
Zemetrasenia sa objavili aj v nasledujúcich rokoch, ale už nie v takej miere. (1914, 1930, 1955)