V Dechticiach sa narodili a žili mnohé významné osobnosti. A jednou z nich je bez pochýb i JUDr. Antónia Líšková. Životná cesta Antónie začala 16. januára 1906 v Dechticiach, kde sa narodila ako posledné dieťa zo štyroch rodičom Elisabethe a Jozefovi Líškovým. Pri príležitosti výročia narodenia Antónie dal starosta obce PhDr. Karol Zachar upraviť jej hrob. Tam, spoločne so zamestnancami obecného úradu, položil na znak úcty kvety.
JUDr. Antónia Líšková patrila medzi prvé slovenské ženy právničky. Bola jednou z prvých slovenských sudkýň. V období, keď sa prihlásila do súdnych služieb, prijímali ju ako ženu s veľkou nedôverou. Spočiatku pracovala na súde v Banskej Bystrici, v Trnave a neskôr sa stala sudkyňou v Prievidzi. Bola prvou ženou na Slovensku, ktorá dostala titul súdneho radcu.
Počas druhej svetovej vojny, ako aj po nej, sa neohrozene zastávala ľudského zaobchádzania so všetkými, aj internovanými, hlavne čo sa týkalo detí, a to bez ohľadu, či išlo o slovenské, židovské, alebo po vojne o nemecké deti. Odvážne, s nasadením života, v mene štátnej moci Slovenskej republiky sa neváhala vo vypätej situácii postaviť na odpor dokonca aj nemeckému dôstojníkovi, ktorý po príchode do Prievidze zavádzal svojvoľný diktát a dosiahla záchranu viacerých životov. V roku 1945 bola námestníčkou OĽS v Prievidzi a členkou miestneho ONV. Ako politicky nevyhovujúca pre režim kvôli svojmu presvedčeniu a odvahe, hlavne však pre spravodlivé oslobodenie neprávom a vykonštruovane obvinených osôb na súde, musela prestať vykonávať sudcovskú činnosť a odísť z Prievidze.
V povojnovom období pôsobila na Štátnom notárstve v Skalici ako štátna notárka. Neskôr na ministerstve vnútra SR na finančnom úseku a v Štátnom okresnom archíve v Skalici. Z politických dôvodov síce nemohla vykonávať sudcovskú a právnickú činnosť, no ochotne bezplatne pomáhala skalickým občanom cennými radami v právnych záležitostiach.
Počas svojho života bola veľmi aktívna. V roku 1945 sa stala členkou Okresného národného výboru v Prievidzi, zastávala funkciu tajomníčky Miestneho odboru Matice slovenskej v Skalici a bola vášnivou členkou poľovníckeho a rybárskeho spolku. Krátko pred smrťou odišla do Bratislavy, kde zomrela 25. júna 1984. Pochovaná je v Dechticiach pri svojich rodičoch.
