románska rotunda z roku 1172
„Horný kostolík“, „Kostolík“,“ Rotunda“
Dechtice sú starým sídlom, ale prvý raz sa spomínajú až v listine uhorského kráľa Bela IV. z roku 1258, ktorou daruje zem Bohunice županom Zoduchovi a Serefeldovi. Túto zem ohraničuje riečka Blava a „veľká cesta, ktorá zostupuje z dediny Dechtice““…magna via, quale descendit de villa Degce…. O dnešných Dechticiach sa nedá povedať, že by sa z nich zostupovalo, vtedajšie však ležali na úpätí kopca okolo kostola Všetkých svätých. Ešte dnes sa na priľahlom cintoríne vykopávajú zvyšky tehlového muriva a ohníšť.
Kostol všetkých svätých bol postavený v roku 1172. Tvrdí to kanonická vizitácia z roku 1782 zachovaná na fare v Dechticiach a niet dôvodu jej neveriť. Stavebný materiál,štýl kostola a freska na južnej stene hovoria za správnosť udávaného roku.
Stavebným materiálom je tehla. Roku 1741 bol kostol renovovaný, pristavili k nemu barokovú vežu a roku 1756 chórus v lodi. Pôvodný románsky pôdorys pritom nebol narušený. Tento pôdorys je neobyčajný a v našom regióne sa s ním nikde inde nestretávame. Apsida (4x3m) má podkovovitý, polkruhový záver, zaklenutý konchou pozvoľna prechádzajúcej do valenej klenby. Apsidu s loďou spája triumfálny oblúk. Priestor apsidy, kde je dnes insitný barokový oltár, osvetľuje kruhové oknona východ a na juh.
Pôdorys lode je zvonku obdĺžnikový, vnútri elipsový (6,25 x 6,40 m). Loď je zaklenutá tehlovou kupolou (zatieľ nemožno vedieť, či nejde o vôbec prvú klenbu u nás). Vstup do kostola je pod barokovou vežou, ale zachoval sa aj pôvodný portál v južnej stene lode. Je to polkruhový románsky oblúk, kombinovaný s neskorším gotickým portálikom, orientovaným šikmo k fasáde. Ich osadenie do muriva je najlepším argumentom,že vonkajší obdĺžnikový pôdorys je pôvodný.
Kostol bol renovovaný v roku 1932, kedy dostal nové zvony. Vtedy bola otvorená i krypta, kde je pochovaná zemianska rodina Jackovičová. Pri renovácii kostolíka boli objavené prekrásne unikátne fresky na južnej stene apsidy a lode. Na fragmente v apside sa zachoval obraz s dvomi apoštolmi, azda ako zvyšok väčšej kompozície Eucharistickej večere. (Stretnutie Krista s Neveriacim Tomášom)
Väčší obraz pod oknom možno rozčleniť na štyri výjavy, Krst, Bičovanie, Krížová cesta a Ukrižovanie. Všetky výjavy sú nečlenene spojené hviezdnym pozadím.
foto © Peter Roháč
Roku 1945, po II. svetovej vojne bola opravená strecha a silne poškodená veža.
Jej horné podlažie bolo odstrelené a kupola veže nespadla akoby zázrakom keď bola odstrelená západná,časť východnej a takmer celá južná stena vrchného podlažia. Silne poškodená bola i strecha kostola. V Dechticiach sa zachoval v ústom podaní príbeh, ako došlo k poškodeniu veže. Historické pramene o tom nehovoria nič a treba to brať ako neoverenú informáciu. Vo zvonici mali vraj Nemci pozorovateľňu a guľomet. Ruskí vojaci ich zneškodnili podivuhodne presným zásahom vraj až od Kátloviec. Autorom tejto snímky je s vysokou pravdepodobnosťou Ján Heteš.
V rokoch 1985-86 bola vymenená strešná krytina (skridľa) za medenú a v roku 1991 renovovaný ranobarokový insitný oltár.
Za bývalého režimu nebolo možné usporiadať oslavy výročia románskej rotundy – kostola Všetkých svätých v Dechticiach. Keď sa podarilo uskutočniť všetky plánované opravy, vrátane interierového mobiliáru, rozhodlo obecné zastupiteľstvo na podnet starostu Emila Huttu usporiadať na sviatok Všetkých svätých 1. novembra 1997 dôstojné oslavy 825 výročia tejto výnimočnej historickej pamiatky.
S použitím textov Prof. Šimončiča, CSc. (1992 ) zostavil Ing. Peter Roháč
